II. SLOVOSLED VO VEDĽAJŠEJ VETE

1. Vo vedlajšej vete je určité sloveso až na konci. Vedľajšiu vetu uvádzame spojkou. prislovkou alebo opytovacim zámenom, na druhom mieste je podmet a potom ostatnéčasti vety. Uvádzacia častica na začiatku vedľajšej vety a určité sloveso na jej konci tvoria pevný rámec
vedľajšej vety:

Ich glaube, daß er kommt. Myslím, že príde.
Können Sie rnir sagen, wann Peter nach Hause kommt? Môžete mi povedať, kedy príde Peter domov?

2. Aj vo vzťažných vetách je určité sloveso na konci:
Der Junge, der dort steht, ist mein Freund. Chlapec, ktorý tam stojí, je môj priateľ.

3. Odlučiteľné predpony splývajú vo vedľajšej vete s určitým slovesným tvarom:
Ich möchte wissen, wann du zurückkommst. Rád by som vedel, kedy sa vrátiš.

4. Infinitiv a príčastie minulé stoja vo vedľajšej vete na predposlednom mieste, t. j. tesne pred určitým slovesom. Ich kann nicht begreifen, warum du so lange nicht geschrieben hast. Nemôžem pochopiť, prečo si tak dlho nepísal. Sagen Sie mir, bitte, wann ich umsteigen muß Povedzte mi, prosím, kedy musím prestúpiť.

5. Hlavná veta, ktorá nasleduje po vedľajšej vete, má nepriamy slovosled. Vedľajšia veta tu zastupuje zdôraznený vetný člen.
Sobald ich nach Hause komme, rufe ich ihn an. Len čo prídem domov, zatelefonujem mu.

Na rozdiel od slovenčiny sa v nemeckej vete podmet vždy vyjadruje. Výnimku tvoria rozkazovacie vety (pri tykaní), niektoré neosobné slovesá a niektoré neosobné väzby trpného rodu. Podmet sa vyjadruje osobným zámenom i tam, kde je v slovenčine zamlčaný, napr.:
Ideš dnes do kina? Gehst du heute ins Kino?
Petra je chorá. Nemohla prísť. Petra ist krank. Sie konnte nicht kommen.

Pri neosobných vetách vyjadrujeme podmet zámenomman alebo es, napr.: Ako sa to povie po nemecky? Wie sagt man das deutsch? Prší. Es regnet.